Bačova bryndza. Prečo byť na nej závislý?

Bačova bryndza. Prečo byť na nej závislý?
6. októbra 2016 Patrik Boďo
Síce najlepšia je v máji, no zanevrieť by ste na ňu nemali počas celého roka. Slováčiská, hor sa na salaš!

Bačova bryndza. Prečo byť na nej závislý?

V priebehu 10 sekúnd skúste troma kľúčovými slovami opísať a charakterizovať Slovensko. Jedným zrejme prídu na um Tatry, hrady, bryndzové halušky, druhým zas rieky, pekné ženy, bryndzové halušky, tretím Sagan (niekedy to bol hokej), zlé cesty, bryndzové halušky… a takto by sme mohli tipovať ešte dlho. Iste ste si všimli, že naše národné jedlo je v jednej vete až 3x. No nedivte sa, nie je to výmysel od buka do buka či len zaujaté fantazírovanie. Je to tak z toho dôvodu, že bez krásnych hôr, Saganových úspechov alebo dlhočizného cestovania z BA do KE a naopak, sa zaobísť dokážeme. Bez jedla ale dlho nevydržíme!

Prečo mnohým nechutí? Nevieme, no tešme sa z toho!

Či už najznámejší výrobok spod Tatier milujete alebo vám moc „nevonia“, každý škôlkar vie, že bryndza je už po stáročia neodmysliteľnou súčasťou krajiny i mnohých jej tradícií. Mäkký, zmiešaný a solený syr vyrobený z hrudkového ovčieho mlieka, je najčastejšie spájaný s klasickými haluškami. Čo by to bola reštaurácia na Slovensku bez bryndzových halušiek v jedálnom lístku? Orientálna, cudzia, neslovenská reštaurácia! Vďaka bryndzi majú halušky tak originálnu a špeciálnu chuť, že ani zďaleka ich žiadne iné jedlo nedokáže napodobiť. Zatiaľ čo však takmer všetky slovenské chuťové bunky sú už na túto chuť zvyknuté, cudzinci a turisti na ňu prichádzajú o čosi pomalšie. To nás však vôbec nemusí mrzieť. Aspoň viac ostane pre nás.

Rodný list hľadajme v Rumunsku

Bryndza sa v skutočnosti nevyrába len z mlieka tatranských salašov, ale pripravuje aj konzumuje sa vo viacerých krajinách východnej Európe. V Poľsku, Bulharsku, Rakúsku a na Ukrajine sa síce vyrába trochu inak, kde do nej pridávajú rôzne bylinky či iné prímesi, ovčí základ je všade rovnaký. A možno ste doteraz tiež nevedeli, že ani pôvod nie je zo Slovenska. Podľa historikov bola táto syrová lahôdka objavená v minulosti pastiermi kdesi na území dnešného Rumunska. Dosvedčuje to aj rumunský výraz pre syr branza, z ktorého neskôr vzniklo slovo bryndza. Tú nám Valasi po prvý raz priniesli počas valašskej kolonizácie niekedy v 15. storočí. O tri storočia neskôr začali vo viacerých slovenských mestách vznikať prvé bryndziarske manufaktúry. Úplne prvou bola tá v Detve, ktorá uzrelo svetlo sveta v roku 1787.

Nielen originálna chuť, ale aj špeciálne živiny

Bryndza obsahuje množstvo probiotických baktérií. V jednom grame je až miliarda užitočných mikroorganizmov! Ide o mliečne baktérie, ktoré priaznivo ovplyvňujú imunitný systém. Okrem toho premieňajú vysoký obsah tuku, ktorý je v bryndzi, na tuky prospešné pre organizmus. Jedením sa znižuje cholesterol a klesá i hladina cukru v krvi či krvný tlak. Čerstvá pochúťka má význam aj pri prevencii osteoporózy, keďže obsahuje veľa vápnika, ktorý telo ľahšie vstrebáva z tráviaceho traktu práve vďaka mliečnym baktériám. Okrem toho obsahuje kvalitné bielkoviny, enzýmy, fosfor a vitamíny A, B i D. A i keď tradičné bryndzové halušky či pirohy, na ktorých sa väčšinou trblieta opražená slaninka, nie sú žiadnymi antikalorickými pochúťkami, bryndzu si viete vychutnať v rôznych nátierkach, šalátoch či iných, zdravších jedlách. Síce najlepšia je v máji, no zanevrieť by ste na ňu nemali počas celého roka. Slováčiská, hor sa na salaš!