Jedlo nevyhadzujme! Začnime si ho vážiť
Stačilo! Z našej strany písania a z tej vašej čítania motivačných článkov o tom, čo by ste mali po štedrých sviatočných hodoch robiť aby ste sa vrátili do formy, bolo už hádam dosť. Svet sa totiž netočí len o tom, aké jedlá ne/môžeme počas chudnutia jesť, ktorá diéta je tá najvhodnejšia, koľko tuku a kalórií obsahuje to či ono jedlo alebo akú chuť bude mať náš dnešný obed. Milióny ľudí po celom svete by chceli oplývať podobnými starosťami. Áno, ešte aj v 21. storočí, kedy veda, technológia, komunikácia, dostupnosť všemožného tovaru a s tým súvisiaca globalizácia naplno rozbalili svoj potenciál, umiera každý deň na planéte zem tisícky ľudí! A to „len“ kvôli tomu, že nemajú čo pod zub. Svojim spôsobom za to môžeme aj my.
Si hladný? Čítaj ďalej a hneď budeš sýty!
Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý dennodenne cítime pred obedom či večerou (veľa z nás aj ráno, poobede alebo večer pred spaním). Je to predovšetkým strašná pohroma, ktorej každoročne padnú za obeť stovky tisíc ľudí, najmä detí. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako dosť, môže tento problém pripadať nepredstaviteľný. Zhruba jedna miliarda ľudí však na svete hladuje. Na druhej strane až 1,5 miliardy ľudí trpí nadváhou, pričom 400 miliónov z nás je obéznych. Každý deň zomrie pre prázdny žalúdok 30 000 ľudí, z toho vyše polovica detí! V priemere tak každých 5 sekúnd zomrie jedno dieťa od hladu a každé štvrté dieťa je podvyživené. A čo je na tom najhoršie? Podľa zistení Organizácie pre výživu je produkcia jedla bez akýchkoľvek problémov schopná uživiť všetkých ľudí na svete, no nedokáže sa ku nim dostať.
Hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky
Podľa OSN skončí každoročne v kontajneroch až 1,3 miliardy ton potravín, čo činí tretinu vyrobeného jedla v hodnote viac ako 1 bilión amerických dolárov. V Európe a Severnej Amerike pripadá na jedného človeka 95 až 115 kg vyhodeného jedla. V Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii iba 8 kg. Každý deň sa ocitne v košoch vo Veľkej Británii 24 miliónov plátkov chleba. Paradoxom je, že aj keď často nadávame na neustále zdražovanie potravín, štvrtinu nášho odpadu tvorí práve jedlo, často ani nerozbalené. Náučnú literatúru sme vymenili za letáky so super akciami. Rýchlosťou blesku štartujeme autá a s preplneným košíkom brázdime uličky supermarketov. No a nakoniec aj tak zisťujeme, že nám niektoré výrobky vôbec netreba alebo ich jednoducho nestihneme spotrebovať. Ich konečnou stanicou nie sú naše žalúdky ale odpadkový kôš. Väčšinou vyhadzujeme pečivo, v ešte väčšom množstve mliečne výrobky a tiež ovocie či zeleninu.
Existuje šanca na zmenu?
Určite sa teraz pýtate, čo s takýmto plytvaním vlastne môžeme urobiť? Treba si v prvom rade uvedomiť, že týmto článkom a kritickými faktami sa vôbec nesnažíme o to, aby ste prestali nakupovať, jesť či vyhodiť nejaké to jedlo, ale mali by ste sa nad tým aspoň na pár minút pozastaviť a uvedomiť si tento stav vo svete. Pri nákupe viac premýšľať nad tým, čo naozaj spotrebujeme a čo už je v košíku len navyše. Naučiť sa využívať to, čo sa produkuje u nás a obmedziť nákup dovážaných potravín. 49% spotrebiteľov nepozná rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou, čo zvyšuje množstvo predčasne vyhodeného jedla, ktoré je ešte úplne v poriadku. Neplytvať zasa neznamená jesť plesnivý chleba či skazené jogurty. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia generálny tajomník OSN Pan Ki-mun podotkol, že ak dokážeme znížiť plytvanie a stratu potravín, ušetríme peniaze i zdroje, znížime dopad na životné prostredie a predovšetkým urobíme krok smerom k svetu, v ktorom bude mať každý dostatok jedla.
