Pôstne jedlá vedia tiež očariť!

Pôstne jedlá vedia tiež očariť!
26. februára 2016 tomasharcarik

Pôstne jedlá vedia tiež očariť!

Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde… No pokiaľ sa tej obrovskej noci nedočkáme, je potrebné prejsť štyridsaťdňovým pôstnym obdobím. Aspoň to platí, resp. by malo platiť pre všetkých kresťanov. O takomto priebehu predjarného obdobia vieme všetci bez ohľadu na vierovyznanie. Či už patríte medzi tých najvernejších kresťanov a na pôstne obdobie nedáte dopustiť, alebo sa postíte predovšetkým z povinnosti, máte úplne inú vieru či neveríte totálne ničomu, pričom o obmedzovaní jedál nechcete ani len počuť, pôstne obdobie môže byť aspoň príležitosťou naučiť sa lepšie variť a možno aj jesť o trochu zdravšie jedlá.

Škaredá popolcová streda, no pritom ľahká a hlavne zdravá

Iste viete, že pôstne obdobie trvá od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne. Celý tento čas od Popolcovej stredy sa nejedlo mäso ani zvierací tuk, dokonca tiež mlieko a vajcia. Skončil sa čas zabíjačiek, čo vo svojom pomenovaní nesú samotné fašiangové oslavy „carne vale” – rozlúčka s mäsom. V poslednú fašiangovú nedeľu sa symbolicky „pochovala basa”, pričom šuhaji obišli celú dedinu, aby na poslednú zábavu vyzbierali klobásy, slaninu, vajcia, koláče a iné dobroty.

Rybie mäso je predsa tiež mäso! Alebo nie?

V katolíckej cirkvi sa počas pôstu odporúča napríklad zrieknuť sa televízie, diskoték, fajčenia či sladkostí. Najznámejší je však zákaz mäsitých pokrmov. V minulosti sa zakazovalo nielen konzumovať mäso zo živočíchov, ale aj ich produkty. Stravu tak tvorili pokrmy pripravované z obilnín, zo zeleniny a predovšetkým z rýb. Proso, krúpy, kaše, chlieb, kyslá kapusta, strukoviny, huby, omáčky a polievky zo sušených jabĺk a sliviek. Všetky tieto jedlá boli dôležitým zdrojom bielkovín a proteínov najmä v obdobiach, keď sa vyžadovalo zriecť sa aj milovaných a vysoko výživných mliečnych výrobkov. Keďže pôst bol dlhý a namáhavý, vynachádzaví kuchári vyvárali predovšetkým rybacie špeciality dochucované rôznym korením, ktoré aspoň z časti pripomínalo mäso.

Zabi bobra, zachrániš strom, resp. zjedz ho!

Kvôli obmedzeným znalostiam ľudia za ryby považovali aj bobry, vydry, raky, žaby či slimáky. V Biblii sa definujú ryby ako „všetko, čo má v mori, v riekach a potokoch plutvy a šupiny“. A keďže ku príkladu taký bobor žil a žije prevažne vo vode a medzi prstami má plávacie blany, stal sa netradičnou pochúťkou našich predkov. Aby nemuseli podobné cicavce skončiť práve na vašich pôstnych tanieroch, v ponuke chutných receptov od Meliny sa nachádzajú viaceré bezmäsité pochúťky, prípravou ktorých sa jednak zdokonalíte vo varení a taktiež ulahodíte náročným chuťovým bunkám. Pre začiatok odporúčame studenú, no zároveň osviežujúcu uhorkovú polievku s kyslou smotanou a avokádom. Za hlavný chod skúste dať šancu grilovanému pstruhu s rozmarýnom. K nemu sa výborne hodí šalát s cottage cheese light, no vyskúšať ho môžete aj v kombinácii s cmarovými posúchmi s cesnakovým maslom. Náročnejšie jazýčky zasa očarí rolka z údeného lososa. Miesto slizkých slimákov si ako dezert doprajte slimáky z lístkového cesta, v ktorých sa snúbi nadýchaná smotanová nátierka Capresi s kyslou smotanou. Dobrú chuť!