Čím dlhšie čakáte, tým viac rebarbora škodí

Je síce pravda, že len tak nám túto zeleninu samotnú pochrumkávať nešmakuje. Dokonca aj tí odvážlivci, ktorí chcú „zafrajerovať“ a pri pojedaní sa snažia tváriť, ako im to nesmierne chutí, zlyhávajú. Ich tvár, hlavne pery, totiž aj tak nakoniec podľahnú kyslému návalu šťavnatej zeleniny. Naopak, v kombinácii so sladkým koláčom s mrveničkou zas padajú viečka, čo je znamením rozplývania sa nad lahodnou chuťou. Písané slovo je samozrejme o rebarbore, ktorá sa vďaka kyslej, no zároveň nesmierne osviežujúcej chuti a ďalej kvôli užitočnosti i nebezpečenstve radí medzi tie najkontroverznejšie zeleniny.

Používame ju ako ovocie, no ide o zeleninu

Pre väčšinu ľudí je nadčasová vôňa a chuť tradičného rebarborového koláča spod rúk starých rodičov nerozlučne spätá s detstvom. Pre nich žiadne chýry či pletky o že vraj škodlivej rebarbore nič neznamenali. Až neskôr, narodením sa teraz už skúseného harcovníka Google, rebarbora z jedálnička začala postupne miznúť. Všade možne sa dajú totiž dočítať rôzne poplašné správy o tom, ako je táto zelenina škodlivá. Bublinové zvesti sú však maximálne nafúknuté, pretože v skutočnosti je pozitívny vplyv na ľudský organizmus omnoho výraznejší ako ten negatívny. Pozrime sa teda rebarbore hlbšie na zúbok.

Domestikovaná v ťažkých podmienkach

Kedysi vraj rebarbora divoko rástla na svahoch Himalájí. Keďže ju však Tibeťania považovali za liečivú, onedlho začala byť aj domácky pestovaná. Rebarbora získala svoje meno vtedy, keď z Tibetu doputovala do povodia Volgy a odtiaľ ju pútnici zvaní Barbaros priniesli do Európy. Po nich vraj dostala svoj latinský názov. V 19. storočí si zeleninu obľúbili Angličania a po nich aj Američania. Kládli kúsky rebarbory na pikantné koláče. Taliani z nej pre zmenu začali vyrábať rebarborový aperitív Rabarbaro, pričom Nemci si z nej doteraz varia pre nich typický rebarborový džem.

Je alebo nie je škodlivá?

Kontroverznou látkou, ktorú rebarbora obsahuje, je kyselina šťaveľová. Ide o anorganickú chemikáliu, ktorá, ak ju zjeme, zanechá v tele značné množstvo kryštálikov kyseliny. Zeleninu by rozhodne nemali konzumovať ľudia s problémami s obličkami či močovým mechúrom. Opatrne tiež pri podávaní deťom, tehotným a dojčiacim ženám. No a na listy ani nepomyslite! V prvej svetovej vojne, kedy bolo veľmi málo jedla, neznalosť kuchárky spôsobila smrť britského ministra, ktorý požil pokrm z rebarborových listov. Aj na jar obsahuje kyselinu, no v kombinácii s mliekom alebo mliečnymi výrobkami sa niet čoho obávať. Pri správnom využití si však treba uvedomiť, že sa jedná o veľmi prospešnú zeleninu. Veľké množstvo vápnika a vitamínu B je dôvodom, prečo sa odporúča najmä pre ženy v menopauze. Niacín v rebarbore podporuje správne fungovania krvného obehu a vďaka kyseline pantoténovej je vhodná aj pre vlasy či nechty. Zapamätajte si, čím neskôr je zberaná, tým viac kyseliny obsahuje. No a keďže je rebarbora jednou z prvých jarných dobrôt, ktorú nám naša matka Zem ponúka, nemali by sme jej dať košom!