Štedrovečerná hostina sa môže začať!
Vianoce nemožno označiť inak ako za najkrajší deň v roku. A i keď sa vám to zdá už otrepané, je to tak. Okrem toho, že je tento deň naozaj krásny, je aj štedrý. Bohato štedrý! Máme na mysli predovšetkým hody s jedlom. Či už sa v deň „D“ v niektorých rodinách dodržiava prísny pôst a s jedením sa začína až po šiestej, alebo poniektorí zvyknú počas Štedrého dňa niečo zahryznúť, pričom inde si sviatočný deň užívajú plnými dúškami, všade je jedla neúrekom. Toľko druhov vianočných pochúťok, koľko predstavuje Slovenská kuchyňa, by sme vo svete hľadali len márne. Varíte aj vy na Vianoce jedlá, ktoré ste odkukali od rodičov a oni zasa od tých svojich, alebo počas sviatkov skôr experimentujete?
Všade tam, kde sa čo i len pozrieme
Mama s otcom už od skorých ranných hodín pripravujú a organizujú vianočné varenie. Deti sa postupne zobúdzajú na trepotanie hrncov a šprintom utekajú k televízorom, kde dlhé hodiny trávia pri každoročne opakovaných rozprávkach. Jedným očkom pokukujúc po americkom Santa Clausovi a druhým po vianočnom stromčeku, pričom túžobne očakávajú večerné rozbaľovanie darčekov. Po špičkách sa približujú k vyzdobeným stromom a potajomky rozbaľujú visiace salónky, ktoré vymieňajú za všelijaké predmety o veľkosti chutnej čokolády. Áno, ešte aj dnes sa na niektorých tradičných stromčekoch nachádza čo? No predsa jedlo!
Ako ľudia „praskali“ včera a ako dnes?
Štedrý deň bol niekedy v mnohých rodinách poväčšine pôstnym dňom. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, maximálne kakao s vianočkou, pričom večer to prišlo. Prepchávanie dostalo zelenú! No a kto vydržal až do večera nepapať, ten uvidel zlaté prasiatko. A hneď niekoľko! Ruku na srdce, po večeri sa zo všetkých stávajú také menšie prasiatka. Pekne môžeme vidieť, že sa nejedná len o mýtus či reklamu na známu malinovku. Dôležitosť štedrovečernej hostiny naše babky vyjadrovali najmä pestrou skladbou pokrmov, ktorým sa pripisoval symbolický význam. Pri starodávnej hostine sa po modlitbe ulamovali oblátky s cesnakom, potreté medom na znamenie súdržnosti rodiny. Vaječný likér slúžil ako dokonalý prípitok na vianočné priania. Ďalej sa jedla hrachová polievka a vianočný stôl sa samozrejme nezaobišiel bez ryby. Najčastejšie sa pripravoval smažený kapor so zemiakovým šalátom. Bez kapustnice s hubami a klobásou to taktiež nešlo. Okrem toho nesmeli chýbať čerstvo napečené koláče, medovníky či iné pečivo, pričom chlapi pili pálenku a ženy víno či punč. Hostina sa zavŕšila slivkami, jablkom, makom, hrozienkami, tvarohom či orechmi.
Iný kraj, iný mrav
Je jedno, či sme zo západu, stredu alebo východu. Všetci zdobíme stromček, spievame či len počúvame vianočné koledy a rovnako tiež roztrhávame krikľavé obaly z darčekov. Najväčšie rozdiely stále ostávajú vo sviatočnom menu. Najrozmanitejším jedlom štedrej večere je jednoznačne polievka. Zo zemiakov, hríbov, strukovín, kyslej či sladkej kapusty, zapražená, na červeno alebo na kyslo, všetky sú skvelé, no každému v tento deň chutí len tá svoja. No aj keď má štedrovečerné hodovania od regiónu k regiónu rozdielny kolorit všakovakých jedál, nevadí. Podstatné je, že varíme a jeme všetci spoločne, v kruhu tých najbližších. Tak ešte raz, šťastné, pokojné a najedené Vianoce!
