Niva pre teba, pre deti, pre budúce mamičky, pre všetkých!
Trojuholník s bielo-hnedým povrchom, na ktorom sú nerovnomerne rozmiestnené malé dierky. Tie sú vyplnené modro/zelenou farbou, resp. plesňou. Áno, hádate správne. Je to niva. Pozor, niva „syr“, nie zhrdzavená Lada Niva. No a tak ako boli v dobách minulých králi milovaní i nenávidení, iné to nie je ani s kráľom plesnivých syrov. Ako a prečo by sme mali prísť nivovým „móresom“ na chuť?
Odpudzuje pomyslenie na pleseň, nie chuť!
Niekto sa chuťou plesňových syrov nedokáže nabažiť, iní ich zas nemôžu ani len cítiť. Už len pri slovíčku „pleseň“ sa poniektorým zdvíha žalúdok. To aj napriek tomu, že všetci dobre vedia, o akú pleseň sa jedná. Je jasné, že toto slovo jednoducho nikdy nebude lahodiť ušiam, tobôž sa po ňom nebudú zbiehať slinky. Možno keby sa status plesnivý vymenilo za vyzretý alebo prezretý, pôsobilo by to menej odpudivo. Či už tieto syry budeme nazývať plesnivé či šľachtické, ich chuť, význam a živiny to nijak neovplyvní. Okrem toho majú plesnivé syry svoje originálne mená, ktoré pri krste neboli vyberané len tak od buka do buka. Výnimkou nie je ani niva.
„Niva“ je naša a tým to hasne!
Teórií o pôvode syru niva pod Tatrami je viacero. My vám odprezentujeme ten najpravdepodobnejší. Prvá výroba syrov s modrou plesňou bola zavedená v roku 1883 v obci Mičiná pri Banskej Bystrici. Výrobu začal Karol Burkhardt zo Starých Hôr. Spôsob výroby a pleseň si doniesol priamo z francúzskeho Roquefortu, kam sa dostal ako putovný drotár. Názov zaviedol Jozef Soc, majiteľ mliekarne v Dobrej Nive pri Zvolene podľa názvu obce.
Nevylučujeme tiež, že slovo „Niva“ vzniklo zo slova niva, ktoré v slovanských jazykoch znamená lúka či pole. Vo väčšine štátov Európy nie je tento názov absolútne známy, no v takých Čechách sa používa všade. A samozrejme, tak ako neustále prebieha rivalita medzi hokejistami, ani s názvom Niva to nie je iné. Na rozoberanie hlúposti však už priestor nemáme, poďme sa radšej syru pozrieť hlbšie na zúbok.
Plesnivý kôň neškodí, plesnivý syr už áno?
Niva, patriaca medzi zrejúce syry, sa vyrába z mlieka, do ktorého sa okrem kyslomliečnych kultúr pridávajú i špeciálne šľachtené plesňové kultúry, najčastejšie Penicillium roquerforti. Podľa rastu plesne a jej špecifických vlastností získavame syr s charakteristickými senzorickými i chuťovými vlastnosťami. Slabá svetlo hnedá farba na povrchu je znakom vyzretosti nivy a nijak ho neovplyvňuje.
O syre a jeho zdravotných (ne)prínosoch pre organizmus sa dodnes vedú rôzne debaty či klebety. Prebdené noci o nive mávajú predovšetkým budúce mamičky, ktoré veria viacej modrému koníkovi ako modrej plesni. „Múdre“ rady nejesť v tehotenstve nivu nájdete snáď všade. Ako dôvod sa zvyčajne uvádza zvýšené riziko nákazy listeriózou, ktorá môže spôsobiť potrat alebo predčasný pôrod. Málokedy už sa dočítate, že zvýšené riziko sa týka predovšetkým výrobkov z nepasterizovaného mlieka. Háčik je však v tom, že u nás syry z takéhoto mlieka nájdete ako šafranu iba v špecializovaných predajniach. Dbať treba predovšetkým na čerstvosť nivy. Tá je už podstatne dôležitejšia.
