Čerešničky čerešienky, čo by sme bez vás robili?
Zmrzlina, voda, grilovanie, ∞. Je toho naozaj mnoho, čo vás pri charakterizovaní ideálneho leta napadne, že? K letu tiež okrem kúpalísk, mora či opaľovania, patria aj čerešne za ušami miesto náušníc, čerešňová bublanina alebo pofarbené vrecká a tričká našich ratolestí od lozenia po stromoch pri trhaní šťavnatého ovocia. Čo všetko sa spája s lahodnými bobuľkami a prečo sa na ne s príchodom prvých letných lúčov nikdy nevieme dočkať?
Ako mladé dievča, už je to za nami, po stromoch som liezla…
Všetci si to dobre pamätáme, keď sme boli malí a stále sme sa hrali. Labzovali sme všade, kde prišlo. Doma sme vysedeli len počas tých najukrutnejších dažďov. Po odkvitnutí stromov v našich dvoroch či babičkiných záhradách sme začali netrpezlivo pozorovať prvé zelené výhonky tradičného ovocia. No a najviac nás samozrejme bolo vídať pod čerešňou, ktorej zelené bobuľky sa vždy ako prvé začínali červenať. Keď sa už zdalo, že ich červeň je dostatočná, ruky nohy sme si šli dolámať. Následne, keď sme zbadali v korune stromu nielen červenkasté, ale priam bordové čerešne, otrepali sme aj lezecké schopnosti a hor sa na strom. V tomto prípade sa obrazná zlomenina dokázala premeniť už aj na reálny úraz. Čo už, keď to stálo za to, že?
Rímske zlatíčka na stopkách
O čosi neskôr, keď sa naše zlomeniny zrástli a trochu aj vyrástli, sme pod čerešňami s príchodom jari boli opíjaní zas prvými láskami. Ale to je už iná kapitola… Prejdime konečne k tomu, prečo vlastne červené ovocie tak zbožňujeme. Čerešne majú rodný list pravdepodobne niekde v oblasti Malej Ázie. Už pred rokom 1000 p. n. l. mali Číňania vo svojich záhradách prvé odrody čerešní. V takom Japonsku je zas čerešňa posvätným stromom, pričom sviatok čerešňových kvetov tam oslavujú už viac ako 1000 rokov. Do Európy, presnejšie povedané do Talianska, priviezol čerešne z Ázie slávny rímsky konzul a vojvodca Lucullus. Všetko sa to udialo okolo roku 70 p. n . l. po víťazstve nad kráľom Mithridatom VI. Do ďalších kútov starého kontinentu sa dostali najmä vďaka Rimanom niekedy v 12. storočí. Aj u nás sú oddávna tradičným ovocím, ktorému sa v našich podmienkach nesmierne darí. Na pestovanie sú zvlášť vhodné stredne ťažké až ľahšie, primerane vlhké pôdy v nadmorskej výške do 350 m. Ak teda bývate v dome a na záhrade sa ešte stále nenachádza čerešňa, robíte chybu. Prečo?
Najzdravšie ihneď po odrhnutí!
Čerstvo natrhané čerešne sú najlepšie, pretože sú háklivé na prevoz i skladovanie. Sú z 80% tvorené vodou, pričom obsahujú len málo bielkovín či tukov, no je v nich zas až 15% cukrov, najmä glukózy a fruktózy. V malom množstve obsahujú vitamíny A, C, E, B1, B2. Zo stopových prvkov v nich nájdeme sodík, horčík, fosfor, draslík, vápnik a železo. Konzumácia čerešní sa odporúča pri ochoreniach artritídy, napomáhajú pri detoxikácii organizmu, čistia krv, pečeň a obličky. Aj napriek svojej sladkosti patria medzi ovocie ideálne pre konzumáciu aj pri rôznych diétach, keďže spadajú do kategórie s nízkym glykemickým indexom, teda medzi potraviny, ktoré výrazne nezvyšujú hladinu cukru v krvi. Zabúdať nesmieme na to, čo nám prízvukovali už babičky, že na čerešne netreba piť vodu! Ovocný cukor v spojení s tekutinou rýchlo kvasí, čo spôsobuje nadúvanie a hnačky. No a určite vám vŕtajú v hlave (resp. v čerešniach) biele červíky, ktoré síce neublížia, ale nikomu nechutia. Ako s nimi najlepšie vybabrať sa dozviete v ďalšom článku už čoskoro!
